18. apríla 2016



Volám sa Dorota. Mám 22 rokov a som z Trenčína. Od konca februára do marca budúceho roka mám pracovať ako dobrovoľníčka  v rámci projektu EDS- Európska dobrovoľnícka služba vo Valencii v Španielsku.







Prečo som sa rozhodla ísť 

Po strednej škole som nejakú dobu študovala maľbu na FAVu v Brne, neskôr rok externe kultúrne štúdiá v Nitre, pracovala a snažila sa čo najviac cestovať a zistiť, čo presne chcem robiť. Neskôr som získala prácu v novinách v Trenčíne, kde som pracovala  približne rok. Ešte počas externého štúdia som sa snažila dostať na Erasmus, čo sa mi však nepodarilo. Naďalej som hľadala spôsob ako sa dostať na nejaký čas do zahraničia. Zistila som, že existuje Európska dobrovoľnícka služba. Preto som začala posielať množstvo prihlášok, možno  som si vybrala nesprávny čas, ale to sa tiež nepodarilo. Po približne roku v novinách mi prišla ponuka z KC aktivity, kde som sa zaregistrovala, ísť na rok do Valencie cez EDS.

Z Trenčína som už bola unavená, a naozaj som cítila, že by som potrebovala zmeniť prostredie. Spravila som preto prezentáciu, vyplnila Europass a poslala to do KC, ktorý to poslali organizácii CEEDCV, pre ktorú momentálne pracujem. Po približne týždni mi poslali pozvánku na interwiew cez Skype, a spýtali sa ma, či by som teda bola ochotná odísť z práce a isť na projekt. Odísť bolo treba do dvoch týždňov.
Odchádzala som v sobotu ráno z Viedne, do Valencie prišla o 4 poobede. Celý deň som sa  s nikým rozprávala takže bolo trochu zvláštne prepnúť hneď na angličtinu. Spolubývajúce a mentor ale boli fajn. Ukázali mi supermarket, byt a išla som si ľahnúť.

V pondelok som išla prvý krát do práce. Popravde som bola trochu prekvapená. Všetci boli naozaj fajn, a veľmi asi srdečný, neviem ako inak to opísať. Povodili ma po škole, rozprávali sa, pýtali sa atď.

Teraz som tu približne mesiac a pol. Hneď na konci prvého týždňa som bola na prvom trainingu, ktorý majú absolvovať všetci dobrovoľníci. Bolo to vyčerpávajúce, v niečom fajn, v niečom smiešne, ale je dobré vedieť možnosti, povinnosti organizácii aj dobrovoľníka, nebyť  v tom stratený.
Práca v CEEDCV (Centro Específico de Educación a Distancia de la Comunidad Valenciana) pozostáva hlavne s konverzácii v angličtine s ľuďmi, ktorí sa prihlásia a taktiež učiteľmi z ostatných odborov zo školy. Celkovo, po angličtine je tu veľký dopyt. Pár krát sme robili prezentácie o EDS, komunikovali so študentami z Mexika v projekte Global understanding a celkovo pomáhame pri príprave projektov organizácie.

Je sranda vidieť rozdiely v mentalitách, kultúre a všetkom ostatnom. Zatiaľ sa mi zdá, že sa dá povedať, že vo všeobecnosti sú tu ľudia srdečnejší a otvorenejší. Aj keď to môže záležať od uhla pohľadu ako vždy.
Celkovo mi ale viac sedí, že pravdepodobne aj tým, že je to väčšie mesto, ľudia sa tak veľmi nestarajú o človeka, pokiaľ  s ním nič nemajú.

Čo myslím spôsobom, že nemám pocit, že by sa tu ľudia navzájom posudzovali, čo je vec, ktorá mi na Slovensku, alebo aspoň v Trenčíne vadí.

Skrz celé mesto ide obrovský park, vytvorený v koryte vyschnutej rieky, kde je milión možností pre bežcov, cyklistov, vlastne pravdepodobne všetky športy, ktoré ma napadnú. Bývame približne 15 minút pešo od centra, kde je veľa podnikov, barov, galérii, kaviarní, atď. Takže večer je tu tiež kam ísť.
Najbližšie na pláne v práci je príprava umeleckého workshopu a ďalšia séria Global understanding, tentoraz so študentami z USA.

24. marca 2014

Ahojte,

ja som Alex z východu Slovenska , mám 25 rokov, but I'm getting older day after day. Takže, carpe diem. Po ukončení štúdia nenašiel som robotu na Slovensku, so I started to make money whit my hobby, which are online poker and writeing. Kedže môj materinsky jazik je maďarčina, všetko som písal pomaďarsky pre maďarské noviny. My friend Laci Bodnár after comeback from EVS in Bulgaria sent me this projekt in Hungary, v tom čase ešte nič som nevedel o EDS, ale musel som rýchlo konať, because the deadline was close, so I decided to make a Prezi CV.

After the interview I got the call from the organization (Messzelátó - Binocular - Ďalekohľad), že môžem začať v januári. Odvtedy, že som dozvedel že som prijatí na program, my year cheanged from a bad year to awesome. Dostal som prácu v maďarskom časopisu pre deti a maldež Mizujs? ako šefredaktor. And after the long online tournament I won the ticket for the UKPT London for  1100 £, takže som rozhodol využívať šancu. Bolo to perfekten, bohužial nič som nevyhral, ale stále verím, že keď pokračujem učenie raz v živote ešťe dostanem na top. And after that I satarted the projekt in Budapest. It is great, we are organizeing cheese making, and soup making workshops. A teraz mám vlastný projekt s rakušankou, it is about seed paper makeing, it is a recycled paper whit seeds, so you can send as or give as a present. Budapest je veľmy pekny, lahko sa tu najďe EDS dobrovolníkov, but sometimes I just miss the slovak language. Maďari často ma pítaju, že ako sa cíťim, že som slovak alebo maďar? My explanation sounds, that  hungarian language is closer to me, beacuse it is my mother tongue, but my homland is Slovakia. A ja si myslím, že národnosť je nanič. A neznašať alebo milovať ľudi kvôli jazyku je najhlúpejší vec.

Ja si myslím, že každý deň je pekný, but staying in the same place for a long time is killing your mind. Takže odporúčam EDS pre všetkých :)

16. februára 2014

To be a volunteer




To be an EVS-volunteer for me - it's not just a type of work, it's a new life with the length in 9 months. And I want to tell about 10 the most important sides of this life.

    1. Place

The first new thing for me was the other landscape around. Instead of the usual buildings of industrial city, now every day I see the historic city with its famous castle and beautiful nature.

 
    2. Language

You are a volunteer and you want to make a good communication with different people? It means you should train your brain to change the speaking language several times in a minute.  Sometimes I have to use Russian, Slovak and English in one conversation. My lessons of Slovak language help me not to be crazy of these speaking tricks :-)
Multi language groups

    3. Community
Before coming to Slovakia I was afraid to be "an alien" between people of other country. I imagined all of them very strict and serious, and prepared myself for the worst. But it was not true! All people whom I met here were very open and ready to help me with any problem, and all team of KcA was attentive and friendly to me from the first day. I’m happy to be here!

    4. Work in KC Aktivity
  Dance with little kids.  Dance is my life! I started to dance in the early childhood and I don’t remember myself without dance. That’s why expectedly dance became the one of my favorite topic. In Ukraine I mostly danced with adult people so here I prefer to get new knowledge about kid’s dance. Now I help in dancing groups of 3-6 years old kids. I learned new technics of teaching using games, topical songs and various props.  It’s opportunity to remember my childhood and look to this experience from the other side. And these kids are so nice! Especially when they try to speak to me and tell something about their life. I can’t understand them but it’s not important – I can communicate with them without any words.

My first choreography for 3 years old kids
 Experience to be a teacher. “To teach children Russian (my mother language) - what can be easier?” – I thought when I was at home. But from the first lesson with a russian group of young people I understood the difficulty of this work. The whole hour I tried to explain how to tell this or that and why I use this form not the other one, and I start to think: “”Really, why?!” But now it’s became a habit. For every meeting we prepare some presentation or short projects about living in Slovakia or Ukraine and of course a lot of language games – the favorite part of each lesson!
 Creative workshops in Laugaricio.

 Every month together with KcA team we make in a shopping center Laugaricio a special creative program for children. It includes several workshops according to one theme and painting on faces. My first workshop has been on Halloween. I turned into the Witch and helped children make a “Witch’s house”. From the next month I started to paint on faces – it was completely new activity for me but cooperation with children brings me inspiration to create. Every month I’m looking forward for this day!
I am a Witch!


… to be continued ;-)