Volám sa Dorota. Mám 22 rokov a som z Trenčína. Od konca februára do marca budúceho roka mám pracovať ako dobrovoľníčka v rámci projektu EDS- Európska dobrovoľnícka služba vo Valencii v Španielsku.
Prečo som sa rozhodla ísť
Po strednej škole som nejakú dobu študovala maľbu na FAVu v Brne, neskôr rok externe kultúrne štúdiá v Nitre, pracovala a snažila sa čo najviac cestovať a zistiť, čo presne chcem robiť. Neskôr som získala prácu v novinách v Trenčíne, kde som pracovala približne rok. Ešte počas externého štúdia som sa snažila dostať na Erasmus, čo sa mi však nepodarilo. Naďalej som hľadala spôsob ako sa dostať na nejaký čas do zahraničia. Zistila som, že existuje Európska dobrovoľnícka služba. Preto som začala posielať množstvo prihlášok, možno som si vybrala nesprávny čas, ale to sa tiež nepodarilo. Po približne roku v novinách mi prišla ponuka z KC aktivity, kde som sa zaregistrovala, ísť na rok do Valencie cez EDS.
Z Trenčína som už bola unavená, a naozaj som cítila, že by som potrebovala zmeniť prostredie. Spravila som preto prezentáciu, vyplnila Europass a poslala to do KC, ktorý to poslali organizácii CEEDCV, pre ktorú momentálne pracujem. Po približne týždni mi poslali pozvánku na interwiew cez Skype, a spýtali sa ma, či by som teda bola ochotná odísť z práce a isť na projekt. Odísť bolo treba do dvoch týždňov.
Odchádzala som v sobotu ráno z Viedne, do Valencie prišla o 4 poobede. Celý deň som sa s nikým rozprávala takže bolo trochu zvláštne prepnúť hneď na angličtinu. Spolubývajúce a mentor ale boli fajn. Ukázali mi supermarket, byt a išla som si ľahnúť.
V pondelok som išla prvý krát do práce. Popravde som bola trochu prekvapená. Všetci boli naozaj fajn, a veľmi asi srdečný, neviem ako inak to opísať. Povodili ma po škole, rozprávali sa, pýtali sa atď.
Teraz som tu približne mesiac a pol. Hneď na konci prvého týždňa som bola na prvom trainingu, ktorý majú absolvovať všetci dobrovoľníci. Bolo to vyčerpávajúce, v niečom fajn, v niečom smiešne, ale je dobré vedieť možnosti, povinnosti organizácii aj dobrovoľníka, nebyť v tom stratený.
Práca v CEEDCV (Centro Específico de Educación a Distancia de la Comunidad Valenciana) pozostáva hlavne s konverzácii v angličtine s ľuďmi, ktorí sa prihlásia a taktiež učiteľmi z ostatných odborov zo školy. Celkovo, po angličtine je tu veľký dopyt. Pár krát sme robili prezentácie o EDS, komunikovali so študentami z Mexika v projekte Global understanding a celkovo pomáhame pri príprave projektov organizácie.
Je sranda vidieť rozdiely v mentalitách, kultúre a všetkom ostatnom. Zatiaľ sa mi zdá, že sa dá povedať, že vo všeobecnosti sú tu ľudia srdečnejší a otvorenejší. Aj keď to môže záležať od uhla pohľadu ako vždy.
Celkovo mi ale viac sedí, že pravdepodobne aj tým, že je to väčšie mesto, ľudia sa tak veľmi nestarajú o človeka, pokiaľ s ním nič nemajú.
Čo myslím spôsobom, že nemám pocit, že by sa tu ľudia navzájom posudzovali, čo je vec, ktorá mi na Slovensku, alebo aspoň v Trenčíne vadí.
Skrz celé mesto ide obrovský park, vytvorený v koryte vyschnutej rieky, kde je milión možností pre bežcov, cyklistov, vlastne pravdepodobne všetky športy, ktoré ma napadnú. Bývame približne 15 minút pešo od centra, kde je veľa podnikov, barov, galérii, kaviarní, atď. Takže večer je tu tiež kam ísť.
Najbližšie na pláne v práci je príprava umeleckého workshopu a ďalšia séria Global understanding, tentoraz so študentami z USA.
