Volám sa Michal Mekýš, pochádzam
z malej dedinky Skačany (7 km od Partizánskeho), mám 24 rokov
a pracujem ako dobrovoľník v Španielsku.
Moja Európska dobrovoľnícka služba (EDS) sa začala 1. Júna 2012 a končí sa 28. Februára 2013 . Miesto môjho pôsobenia je mestečko Logroňo na severe Španielska. Logroňo je hlavné mesto oblasti Lariocha s počtom obyvateľov približne 150 000. Moja hosťujúca organizácia Imaginate-Alarca tu má svoje hlavné sídlo. Táto organizácia sa zaoberá voľnočasovými aktivitami a netradičnou výučbou, čo je aj náplň mojej dobrovoľníckej služby.
Moja Európska dobrovoľnícka služba (EDS) sa začala 1. Júna 2012 a končí sa 28. Februára 2013 . Miesto môjho pôsobenia je mestečko Logroňo na severe Španielska. Logroňo je hlavné mesto oblasti Lariocha s počtom obyvateľov približne 150 000. Moja hosťujúca organizácia Imaginate-Alarca tu má svoje hlavné sídlo. Táto organizácia sa zaoberá voľnočasovými aktivitami a netradičnou výučbou, čo je aj náplň mojej dobrovoľníckej služby.
Nasledujúcimi pár riadkami sa pokúsim
popísať moje začiatky. Ako som cestoval, ako som spoznával novú krajinu, novú
kultúru, pre mňa úplne nový jazyk , moju prácu, a v neposlednom rade
zaujímavých a veľmi priateľských ľudí.
Deň s veľkým D 1. Jún, deň kedy cestujem do
Španielska. 4:00 ráno, budík neúprosne buráca a mne sa vôbec nechce
vstávať. Asi to bude spôsobené tým, že rozlúčka s priateľmi sa trochu
pretiahla! No nič sa nedá robiť, treba sa pohnúť a vyraziť na 9 mesačné
dobrodružstvo. Autom do Partizánskeho (asi 15 minút) a rýchla rozlúčka
s rodičmi, aby som nezmeškal autobus do Bratislavy (3 hodiny). Tu
prestupujem na ďalší autobus do Viedne (menej než 1 hodina) a odtiaľ
lietadlom do Barcelony (približne 2 hodiny). Takže prvá polovička cesty je za
mnou a teraz „ako ďalej“ ? Rukami nohami vyzisťujem ktorý autobus a odkiaľ
mi ide na Pl.Catalunya (asi 40 minút). 
Z
tohto krásneho námestia si beriem metro na Avenida Meridiana s/n –Estacion San
Andres (15 minút) odkiaľ údajne ide autobus do Logroňa. Po asi hodine vypytovania
sa, čítania všetkých časov odchodov a nezistenia ničoho potrebného som sa
rozhodol zavolať svojej koordinátorke v Španielsku. Jema mi oznamuje, že autobus ide zo
stanice Norte, takže pre zmenu nasadám do vlaku a idem hľadať danú stanicu
(asi 15 minút). Stanicu objavujem pomerne rýchlo, čo mi bohu žiaľ nie je nič
platné, lebo autobus do Logroňa som zmeškal! Nič sa ale nedeje ďalší ide o 3 hodiny.
Konečne sedím v buse
a dospávam predchádzajúcu noc. Cesta z Barcelony do Logroňa trvá asi 4
a pól hodiny. Do Logroňa prichádzam o 4 ráno.
Rafa, šéf Imaginate, na mňa už
netrpezlivo čaká, aby ma zaviezol do môjho nového bytu. Bytík vyzerá veľmi
pekne. Vlastná izba, spoločná kuchyňa, rýchly internet a dvaja
spolubývajúci. Daniel a Adriana sú dosť netradičný párik. Daniel pochádza
z Konga a Adriana z Kolumbie. Prvý mesiac toho moc nenahovoríme.
Moja španielčina je na bode mrazu
a ich angličtina začína a končí pri Hellov. Ale riadim sa
pravidlom, čo nepovedia slová, povie veľký úsmev! Adriana ma perfektnú vlastnosť,
rada upratuje. Niekedy ju nevidím aj celý týždeň, ale byt je vyupratovaný až po
plafón. Je veľká výhoda mať takúto spolubývajúcu. Človeku to ušetrí kopec
starostí a keď ju to baví tak prečo nie?
Prvý týždeň v každej novej krajine je podľa
mňa najťažší. Toto pravidlo sa mi potvrdilo aj tu v Španielsku. Je to
preto, že človek nevie kde čo je, nepozná moc ľudí a pokiaľ neovláda
miestny jazyk, je to o to ťažšie. Možno ťažšie ale o to krajšie
a hlavne zábavnejšie. Ako prvé čo vždy spravím, je že objavím najlacnejší
a najbližší obchod na potraviny. Je dobre si pozrieť aj kedy majú
otvorene, ušetrí to veľa času a peňazí. Približne 5 minút od môjho bytu je
supermarket Simply. Takže som mal opäť šťastie a ušetril som si dosť
chodenia. Ako druhé vždy nájdem najlacnejšiu krčmičku. Je to
z jednoduchého dôvodu. Alkohol je najlepší ICE BREAKER na svete. Je o dosť
jednodukšie spoznať ľudí pri poháriku pivka, ako na ulici. Tento problém za mňa
vyriešil Maky. Už druhy deň mi ukázal bar Iturza. Povedal mi len, že tu ľahko
spoznám nových ľudí! Samozrejme mal pravdu. Za pár minút som veselo rozprával
a vysvetľoval odkiaľ som a čo
tu vlastne robím. Maky sem prišiel pred 3 rokmi tiež ako dobrovoľník z Grécka.
A ako povedal on sám, domov sa mu už nechcelo. Čo bola veľká výhoda pre
mňa. Pár cennými radami mi uľahčil prvých pár dní. 
Mestečko a ľudí som už ako tak spomenul,
teraz by som sa mal povenovať trošku aj o práci a mojej EDS. Ako prvé, čo
som dostal za úlohu, bolo pomôcť chalanom nafúknuť a vysušiť skákacie
hrady. Moji kolegovia pre tuto úlohu boli 2 chalani z Maroka a 1
chalan z Dominikánskej republiky. Ich plynulá španielčina a francúzština
nám v komunikácii moc nepomohli. Čo koniec koncov bolo veľmi zábavne.
Úlohu sme úspešne zvládli. Ako jedna z ďalších
prác pre moju organizáciu bola pomoc pri usporiadaní festivalu San Bernabe. Čo
sa týka práce, tak to nebolo nič moc. Rozmiestňovanie stoličiek
a usmerňovanie ľudí je dosť nudná činnosť. Ale možnosť vidieť množstvo
zaujímavých vystúpení, koncertov, vidieť dobové oblečenie, spoznať históriu
mesta a veľa ďalších ľudí určite stalo za to!
Anglické tábory, ktoré sme tiež
organizovali, boli už o niečom úplne inom. Tieto 10 dňové tábory pre deti
od 7 do 17 rokov s výučbou
angličtiny sú jedným z najväčších projektov Imakinate. Doobedňajšia 4
hodinová výučba s anglickými lektormi a množstvo aktivít, ktoré sme
pripravili pre našich zverencov, bolo proste SUPER.
Je toho strašne veľa, o čom by sa
dalo písať a čo by stálo za to vidieť. Ale času je málo, takže ak niekoho
môj článok zaujal a má viac otázok, rád mu ich zodpoviem!
PS: Cestovanie, spoznávanie nových
ľudí, množstvo dobrodružstiev a EDS sú veci, ktoré sa oplatí skúsiť. Tak neváhaj
a JUST DO IT!!!
