Ahojte, takže hádam ma už aspoň trošku poznáte s profilu ako dievča, ktoré sa vybralo do Bulharska na EDS do malého mestečka Kazanlak. Preto v tomto príspevku by som sa s Vami rada podelila o moje zážitky, ktoré ma pri tejto výprave stretávali.
Poznáte to asi, keď prídete do cudzieho prostredia, kde nikoho nepoznáte, nikto nepozná vás a zo začiatku ste obe strany ostýchavé sa niečo spýtať alebo nedajbože sa zoznámiť, keď to máte absolvovať ešte v inom jazyku? Popravde, takto sa môj začiatok neodohrával. Na letisku, odkiaľ som mala letieť do Bulharska som sa zoznámila s mojimi vtedy budúcimi super holkami, s ktorými som mala stráviť najbližšie dva mesiace. Musím povedať, že vtedy som neočakávala, že mi tak prirastú k srdcu, ale stalo sa čo čert nečakal. Po príchode na cieľové miesto tiež nebol čas na nejakú hanblivosť, jednoducho sme boli hodený do vody, kde sme museli plávať. Prvý deň, sme hrali kopu infantilných hier, ktoré nám prispeli k vzájomnému spoznávaniu a potom sa to už len prehlbovalo. Ako už to chodí medzi mladými ľuďmi, ktorí bývajú na jednom mieste, v jednom veľkom dome nás samozrejme neminulo rušenie nočného pokoja pri vzájomnou spoznávaní sa pri "kalbách" až do rána. Okrem vzájomného spoznávania sa po nociach sme samozrejme mali aj tú česť sa spoznať pri práci.
V rámci EDS sme mali niekoľko povinností, ktoré boli našou úlohou splniť. Vďaka týmto aktivitám a úlohám, ktoré nám boli zadané, som aj ja sa o sebe mohla veľa naučiť, tak ako predpokladám aj ostatní. Nielenže, sa dozviete o sebe nové veci, ale aj o druhých. V tej chvíli je to o vás a o vašom týme a spoločných silách ako dosiahnuť cieľ projektu. Naším cieľom bolo v prvom rade zlepšiť povedomie o čistom životnom prostredí, a tiež povzbudiť ľudí konať veci v súlade s ekológiou. Preto aj my sme uskutočnili ekologický festival, kde sa mládež či starší ľudia mohli dozvedieť niečo viac o kompostovaní či pridať ruku k dielu a pomôcť vyčistiť jazero Koprinka. Počas EDS sme sa snažili v školách prezentovať naše prezentácie o ekológii a udržateľnom prostredí, učiť jeden druhého ako recyklovať či propagovať naše vytvorené filmy, články a plagáty o možnostiach zapojenia sa do ekologickej činnosti.
Ako už som na začiatku písala, všetky tieto aktivity sme absolvovali spolu ako veľká rodina, ktorá aj napriek nedorozumeniam držala spolu. Kolektív, v ktorom som prežila tie dva mesiace mi dodal ďalšiu motiváciu v živote a naučil ma, že porekadlo" koľko ľudí toľko chutí "sa vraví oprávnene. Spoločne sme precestovali Bulharsko stopom a o trošku viacej prenikli do klasického denného života Bulharov, od ktorých sme sa naučili veľa o kultúre, pohostinnosti a srdečnosti, ktorú v sebe nosia.
Vrele odporučujem nielen navštíviť práve tento kus národa, pre ich jedinečne krásnu krajinu, ale hlavne nezabudnuteľnú možnosť ako vycestovať aj iným spôsobom ako cez nejakú cestovnú kanceláriu, pretože tie skúsenosti a zážitky sú neporovnateľné.
S pozdravom
Veronika
Veronika
